Čo myslíte, existuje rezistentná odroda stolového viniča s ideálnymi parametrami, ktoré ju predurčujú byť najlepšou spomedzi všetkých? Dá sa takto vôbec položiť otázka? Veď kultúra viniča je typickým príkladom vzájomného vplyvu genetickej dispozície a variabilných faktorov vonkajšieho prostredia.

Zdá sa že k ideálnej odrode sa síce neustále blížime, ale nikdy sa jej nedotkneme. A to napriek množstvu odrôd so skvelými vlastnosťami, ktoré sa každý rok objavia.

Pre nás, pestovateľov-vinohradníkov je dôležité, rýchlo posúdiť a definovať pestovateľské vlastnosti novej, aby som tak povedal, surovej odrody určenej na produkciu stolového hrozna na svojom vlastnom pozemku. Mám na mysli zosúladenie odrodových vlastností s pôdnymi a klimatickými podmienkami ktoré určujú vhodnosť pestovateľského pozemku pre konkrétnu odrodu. V praxi to znamená že pozemok ktorý mám k dispozícii a nemá ideálne vlastnosti, zrejme len tak jednoducho nebudem meniť za iný, lepší a tak je jednoduchšie nájsť plastické, prispôsobivé odrody viniča ktoré nemajú vyhranené nároky na kvalitu stanoviska.

Rozmýšľali ste aj vy niekedy, čo znamená výraz klonová selekcia?

Je to veľmi sľubná oblasť šľachtenia, ktorá môže napraviť niektoré nedostatky v genetickej kvalite nových odrôd stolového viniča. Jej cieľom je objaviť perspektívne klony nových odrôd a zlepšiť ich výkonové charakteristiky. Je potrebné poznamenať, že vďaka vegetatívnemu rozmnožovaniu novej odrody alebo jej klonu sa odroda stáva geneticky staršou a odolnejšou voči možným mutáciám a odrodovým zmenám. Znamená to že genetické znaky a vlastnosti sa ustália až po nejakom čase neustáleho vegetatívneho množenia. Logicky z toho vyplýva fakt, že mladá odroda nesúca v sebe genetické vlohy odlišných jedincov, napríklad po medzi druhovom krížení, je geneticky nestála.

Zásadným problémom v klonovej selekcii zostáva otázka správneho výberu množiteľského materiálu. Pre vegetatívne rozmnožovanie novej odrody je vhodných len 10-12 očiek na jednoročnom výhone, ktoré nasledujú po poslednom strapci, pretože ostatné očká nemusia byť geneticky identické. V dôsledku toho, že očká sú ďalej od koreňa, sú geneticky náchylné na odrodové zmeny.

Aký dlhý čas je potrebný aby si bol vinohradník istý, že odroda je už geneticky ustálená? Na to neexistuje presná definícia, názory sa líšia.

Život nie je statický, v prírode postupne dochádza k zmenám, preto šľachtitelia rozmnožujú nové, mladé odrody viniča so zvláštnym zreteľom na ich možnú genetickú nestálosť. Pri vegetatívnom rozmnožovaní z pôvodného semenáča-materského kra, a potom ďalej pri množení z dcérskych krov sa pri dodržiavaní správnych šľachtiteľských praktík, postupne do odrody-klonu sústreďujú najlepšie znaky a vlastnosti. Je veľmi dôležité vyberať rozmnožovací materiál-očká z rýchlo rastúcich a mladých kríkov, ktoré sú dobre vyvinuté a majú najkvalitnejšie znaky a vlastnosti.

Pri klonovej selekcii sa stáva že nová odroda viniča štepená na podpník, preberá v dôsledku genetickej nestálosti jeho znaky a vlastnosti. Napríklad, odroda Arkadia, vrúbľovaná na Vitis riparia má veľmi husté strapce a dokonca aj mierne deformované bobule. Poznáme prípad, kedy v procese šľachtenia odrody Ananasnyj došlo u jedného novošľachtenca štepeného na podpníku k zmene tvaru bobúľ, strapca a farby. V skutočnosti, to bola už nová odroda.

Počas selekcie treba vybrať cieľový typ klonu. Mal by byť geneticky viac stabilný ako pôvodný kultivar a nesmie potomkom odovzdávať alebo klonovať negatívne vlastnosti ako hráškovatenie bobúľ, tvorba príliš riedkych strapcov a príliš vysoký počet semien v bobuli.

O významne stálosti genetických znakov a vlastností a o možnosti využitia klonovej variability hovorí nasledovný príbeh, ktorý nám porozprával pán Nikolaj Prochorovič Budjak, amatérsky šľachtiteľ viniča z Ukrajiny.

Pred desiatimi rokmi, slávny vinohradník S.H.Leonov prvýkrát priniesol na Ukrajinu odrodu Talizman od šľachtiteľa I.O.Kostrikina z Novočerkaska. Aby túto odrodu pán Budjak preskúmal, naštepil ju vo svojom vinohrade do starého koreňa odrody Damaskaja Roza, a tiež do koreňa Izjuminky. Prvé plody sa objavili už v nasledujúcom roku - veľké, oválne, bez hráškovatenia. O rok neskôr získal z týchto krov dcérske sadenice s cieľom produkovať z nich rozmnožovací materiál.

Ďalším pozorovaním pôvodných preštepených krov si všimol, že na tom, ktorý bol naštepený na Izjuminke, boli bobule viac oválne. Avšak neskôr, v porovnaní s pôvodným Talizmanom, si všimol aj iné rozdiely. Kríky sa líšili nielen v tvare bobúľ, ale aj v termíne dozrievania a schopnosti koncentrovať viac cukru.

Výsledkom bolo, že vyčlenil tri klony Talizmanu, a to Talizman Ovalnyj, Talizman Stimul a Talizman Pamjati Leonova. Bobule sú u všetkých oválne a veľmi veľké, individuálne môžu dosiahnuť rozmery 42x31 mm. Opelenie u nich prebieha dobre, strapce sa formujú takmer bez hráškovatenia, semená v bobuli sú malé, v počte1-2, zriedka 3. Niektoré klony zrejú už v polovici  augusta a môžu byť ponechané dlhú dobu na kríku, ich kvalita a chuť sa tým len zlepšuje.

Takže aké závery je možné urobiť? Je zrejmé že odroda Talizman, a najmä jej vynikajúce klony, sú jedny z najlepších a najzaujímavejších pre intenzívne vinohradníctvo. Okrem toho, výnos u klonu Talizman Ovalnyj v tvare jednoduchej záclony, dosiahol 40 kg z kríka a to bez toho, aby bola znížená kvalita hrozna. Čo sa týka budúcnosti, pán Budjak sa rozhodol ďalej experimentovať s výberom nového klonu Talizman Rannyj a Talizman Muskatnyj.

Aj tak si nakoniec každý zo záhradkárov s trochou šťastia vyberie z množstva rozličných odrôd práve to čo mu najlepšie vyhovuje. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných a terénnych podmienok na Slovensku je teda zrejmé, že odorodová skladba stolového viniča bude u nás veľmi rozmanitá.

Takže si zopakujeme otázku z úvodu:

Ktorá odroda rezistentného stolového viniča je najlepšia?

No predsa tá Vaša.